Amerika stráca body

Autor: Mária Šándorová | 20.11.2011 o 17:59 | (upravené 20.11.2011 o 18:05) Karma článku: 6,71 | Prečítané:  1422x

6-ty august 2011 - všetci bankári, akcionári, vláda a v podstate takmer celý svet je zdesený. Nejde o žiadnu ukradnutú atómovú bombu, ani smrteľný vírus - dôvodom je ratingové hodnotenie jednej z troch najväčších ratingových agentúr, ktoré znížilo Spojeným štátom najvyššiu možnú známku o jeden stupeň!

V priebehu nasledujúceho týždňa sa vo všetkých možných zdrojoch objavilo neuveriteľné množstvo úvah, článkov a vyjadrení týkajúcich sa dôležitosti a následkov tohto hodnotenia - Prečo je rating taký dôležitý? Spôsobí pokles hodnotenia USA globálnu krízu? Vzhľadom na situáciu americkej ekonomiky (ako aj vlády a politiky) ma však oveľa viac zaujíma odpoveď na otázku: Prečo až teraz?

Paul Krugman sa vyjadril: „Sedemdesiate roky a začiatok osemdesiatych boli obdobím veľkých hospodárskych otrasov - miera inflácie a nezamestnanosti dosahovali dvojciferných hodnôt, čo signalizovalo najhorší ekonomický prepad od čias Veľkej hospodárskej krízy." V roku 1995 začína Allan Greenspan na čele FED-u (Centrálnej banky Spojených štátov) vytvárať neustálym znižovaním úrokovej miery priestor pre špekulácie s akciami a neskôr nehnuteľnosťami. Špekulácie s akciami sú však možné len za predpokladu nízkej inflácie. FED sa teda rozhodol zasiahnuť do inflácie - nie prostredníctvom regulácie, ale zmenou metódy merania. Na prelome tisícročí začala praskať tzv. dot com bublina, ktorá spôsobila poslednú finančnú krízu 20-teho storočia. V tesnom závese za ňou sa objavuje problém oveľa väčšej bubliny - hypotekárnej. V rokoch 1991-1995 mal hypotekárny dlh hodnotu 3,7%, v roku 1998 to bolo 9,8%. V roku 2000 dosiahol číslo 6,8mld USD, čo bolo o vyše 50% viac ako v roku 1995. Tento dlh rástol vďaka dostupnosti hypoték, keď FED počas jediného roku znížil úrokovú sadzbu o takmer 5%. Asi najvýraznejším dopadom bolo rapídne zvýšenie cien nehnuteľností - medzi rokmi 1997 a 2002 vzrástli priemerné ceny domov v USA o 42%. V New York City o 67%, v San Franciscu dokonca o 88%. Na tento trend sa spoliehali banky a hypotekárne spoločnosti, ktoré požičali miliónom Američanov, ktorí nemali žiadnu šancu splatiť dlhy. Keď ceny prestali stúpať, znížila sa úverová schopnosť bánk a trh s nehnuteľnosťami zbankrotoval. O nedávnom „naťahovaní sa" politikov ohľadom dvojfázového navýšenia dlhového stropu (14,3 bilióna dolárov) o 2,4 bilióna vedela široká verejnosť. Pozoruhodnou informáciou je taktiež fakt, že dlhový strop  bol navyšovaný už vyše 30-krát. Dostali sme sa k 6-temu augustu, kedy ratingová agentúra Standard & Poor´s znížila po prvýkrát od roku 1941 rating Spojeným štátom z AAA na AA+ a ďalšia z trojice agentúr - Moody's im znížením hodnotenia pohrozila.

Na základe dostupných informácií som sa snažila identifikovať pôvod očividného problému. Dospela som k niekoľkým faktorom, ktorými sú: súkromné vlastníctvo a financovanie ratingových agentúr; pud sebazáchovy; fakt, že tri najvplyvnejšie ratingové agentúry sú americké a s tým súvisiaci americký patriotizmus; opatrnosť - rezervná mena.

Sústredenie neprimeranej moci trom súkromným agentúram, ktoré vytvárajú ratingové hodnotenia štátov, pričom tieto hodnotenia financujú veritelia (finančné inštitúcie daných štátov), sa skôr či neskôr muselo prejaviť. Bývalý analytik Moody's (William J. Harrington) zverejnil 78-stranový komentár, ktorý je ostrou kritikou postupov spomínanej agentúry. Hlavný konflikt záujmov v Moody's je dobre známy: Firma je platená tými (banky a firmy), ktorých cenné papiere má objektívne hodnotiť. „Tento konflikt prestupuje do každého aspektu činnosti Moody's", hovorí Harrington. „To podnecuje každého vo firme, vrátane analytikov, dať klientom Moody's hodnotenia aké chcú, inak sa na nich klienti vykašlú a odovzdajú svoj biznis iným ratingovým agentúram." V tejto myšlienke je zároveň zahrnutý aj faktor pudu sebazáchovy.

O tom, že sa ratingovým agentúram sotva darí správne predpovedať vládne bankroty, ukázala analýza denníka Wall Street Journal. Z pätnástich defaultov za posledných 35 rokov túto hrozbu dokázala S&P rok dopredu predpovedať iba v troch prípadoch. V ostatných dávala vládam známky, ktoré vypovedali o pravdepodobnosti bankrotu na úrovni len dvoch percent a menej (známka B a vyššie). I napriek tomu, že o dvanásť mesiacov k platobnej neschopnosti naozaj prišlo. Podobne sa netrafila Moody's v jedenástich z trinástich prípadov.

Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch faktorov, ktoré boli všeobecné pre všetky ratingové agentúry, vidím problém taktiež v tom, že tri najvplyvnejšie ratingové agentúry sú americké. Čoraz viac sa začínajú objavovať špekulácie ohľadom prípadného zneužívania postavenia ratingových agentúr pre menovú vojnu medzi USA a zvyškom globálnej ekonomiky, ku ktorým sa nepriamo prikláňa aj šéf Európskej komisie, José Barroso.

S uvedeným faktom súvisí aj americký patriotizmus. Príkladmi sú vyjadrenia rôznych prezidentov, politikov, bankárov, významných osobností, ako aj obyčajných ľudí. „Boh nestvoril túto krajinu, aby bola národom nasledovateľov. Amerika nie je predurčená na pozíciu jednej z rovnocenných veľmoci sveta. Amerika musí svet viesť, lebo to bude robiť niekto iný. Nikdy sa za Ameriku ospravedlňovať nebudem," povedal Romney. Známy je taktiež príhovor prezidenta B. Obamu, v ktorom vyjadril svoje presvedčenie, že aj napriek zníženiu hodnotenia, Spojené štáty pretrvávajú na úrovni AAA.

V neposlednom rade ovplyvňuje hodnotenie aj opatrnosť agentúr. Vzhľadom na moc, ktorú majú v rukách, môže mať zníženie ratingového hodnotenia katastrofálne následky - dolár je rezervnou menou sveta. To však nepovažujem za dôvod neohodnotenia reálnej situácie americkej ekonomiky.

Záverom mi neostáva nič iné, iba vyjadriť presvedčenie, že vzhľadom na dôležitosť ratingového hodnotenia štátov by sa malo zamedziť prílišnej subjektivite a ovplyvniteľnosti, napríklad nehodnotením americkej ekonomiky americkými ratingovými agentúrami.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?